Ó veky prastaré, vy ako jemný vzor
ste splietli tento zjav,
čo ako tichý vzdor pretrval búrky času.
Skloňte sa láskavo
k tomuto svojmu dielu,
nech hlúposť nezničí zašlú i dnešnú krásu.
Lebo čas nemešká,
rýchlejšia je len smrť
a živí na mŕtvych nemajú zabudnúť.
Nedajte spustošiť dielo vábiace zrak,
jasné drahokamy v obyčajnej hline.
A každej búrky mrak, pľušť, nečas,
ale i v zime mráz,
Vašim pričinením obídu krásu krás.
Potom neuvidím, že vädne jarný kvet,
vysychá mocný strom, čo kedys' život dával.
Mŕtvi svet nezmenia:
Boh živým šancu dával...
Prosím nepremárnime ju!
***