Ó veky prastaré, vy ako jemný vzor

ste splietli tento zjav,

čo ako tichý vzdor pretrval búrky času.

Skloňte sa láskavo

k tomuto svojmu dielu,

nech hlúposť nezničí zašlú i dnešnú krásu.

Lebo čas nemešká,

rýchlejšia je len smrť

a živí na mŕtvych nemajú zabudnúť.


Nedajte spustošiť dielo vábiace zrak,

jasné drahokamy v obyčajnej hline.

A každej búrky mrak, pľušť, nečas,

ale i v zime mráz,

Vašim pričinením obídu krásu krás.

Potom neuvidím, že vädne jarný kvet,

vysychá mocný strom, čo kedys' život dával.

Mŕtvi svet nezmenia:

Boh živým šancu dával...

Prosím nepremárnime ju!


***